KÁVA PODĽA VÝROBCA

Výroba praženia kávy je alchýmia. Receptúru si každý výrobca starostlivo stráži

V dnešnej dobe sa mnoho ľudí zaujíma o to, z akej oblasti ich káva pochádza, či má všetky patričné ​​certifikácie aj ako sa volá farmár, ktorý sa o kávovníky stará. A nie, že by všetky tieto dáta neboli dôležité, ale paradoxne oveľa menej sa už hovorí o tom, ako sa káva praží. To totiž nerobia priamo pestovatelia niekde v trópoch, ale pražiči až u nás. Na to, ako sa káva vlastne praží a prečo by vás to malo zaujímať, sa pozrieme v našom dnešnom článku.
Ako praženie kávy vyzerá?
Zelená káva, sa z miesta pôvodu dopravuje väčšinou v päťdesiatikilových jutových vreciach. A presne v takom stave ju preberajú aj mnohé pražiarne, ktorých úlohou je postarať sa o to, aby sa zo zelených zŕn stala naozaj skvelá káva, ktorú si budete radi vychutnávať. Nie nadarmo odborné zdroje uvádzajú, že sa pri pražení z kávy uvoľní až tisíc rôznych aromatických látok. A dosiahnutie čo možno najlepšej synergie chutí a vôní je úlohou pražiča, ktorý na to používa nástroj zvaný pražička. Týchto nástrojov samozrejme existujú desiatky druhov i veľkostí a záleží len na možnostiach každej pražiarne – drahšie spotrebiče samozrejme majú lepšie predpoklady na upraženie prémiovej kávy, ale rozhodne to ide aj s lacnejšími modelmi. Pražička ako taká sa najprv predhreje a až je dostatočne horúca, vysypú sa do bubna zrna, ktoré sa otáča a pôsobením tepla sa praží. V praxi dnes mnoho pražičiek ovláda počítač, ktorý je schopný z časti strážiť napríklad aj to, že sa zrná nepália. Veľmi dôležité sú aj chemické procesy, ktoré sa pri pražení dejú. Zložité sacharidy sa totiž menia na jednoduché, ktoré majú typicky sladkastú chuť. Platí tak, že pražená káva je v porovnaní so zelenou preukázateľne sladšia a čisto bylinné tóny nahrádza nádych čokolády a karamelu.
Praženie vyžaduje mnoho skúseností
Nenechajte sa zmiasť, ono to síce môže na prvý pohľad pôsobiť tak, že praženie kávy je veľmi jednoduché a záleží na technike, v praxi je to ale veľmi náročný a zdĺhavý proces, ktorý si vyžaduje roky skúseností. Musíte brať do úvahy nielen tie očividné premenné ako je teplo a dĺžka praženia, ale ovplyvňovať výslednú chuť môže teoreticky aj prúdenie vzduchu, rýchlosť rotácie bubna aj rýchlosť, s akou budete zrná po upražení opäť ochladzovať. A to sa samozrejme naučíte iba skúsenosťami. Ale pozor, ani skúsení baristi často nesádzajú na prvú dobrú – pri každom druhu kávy je potrebné iné praženie. V praxi sa tak veľmi často siaha po upražení najskôr niekoľkých malých vzoriek a následnej degustácie.
Ako veľmi sa kávové zrná pražia?
Kávové zrná sa dajú pražiť na celý rad spôsobov, z ktorých každý má svoje špecifiká, názov, konkrétne rysy aj vlastnú históriu. Pre potreby dnešného článku by ste však mali vedieť najmä to, že rozlišujeme praženie:

•   svetlé, kedy káva získava len veľmi svetlo hnedú farbu, v praxi chutí veľmi kyslo a stále má chuťovo bližšie napríklad k zelenému čaju alebo zelenej káve, než ku káve, akú väčšina ľudí vyhľadáva. Napriek tomu si ale nájde svojich priaznivcov.
•   Škoricové, kedy farba zŕn skutočne zodpovedá farbe škorice. Zrná sú síce stále svetlo hnedé, avšak káva je len mierne kyslá a celkovo sa začínajú objavovať aj iné tóny chuti.
•    stredná, kedy sa v ideálnom prípade kombinuje kyslosť s rozmanitými tónmi kávy
•   city, ktoré už predstavuje pomerne tmavé praženie potlačujúce aciditu a naopak zvýrazňujúce príjemnú horkosť, na ktorú je zvyknutý rad priaznivcov talianskych káv. V rámci tohto praženia rozlišujeme niekoľko druhov ako napríklad city light, city plus alebo full city.
•   Ťažké praženie završuje spektrum možností, ktoré nám praženie kávy poskytuje. Také zrná sú takmer čierne, častokrát veľmi scvrknuté a chuťovo sa nejedná o kto vie ako famózny zážitok.

Najlepšia káva je čerstvá. Alebo nie?
Veľakrát sa môžete dočítať o tom, že najlepšia káva je čerstvá. Paradoxne ale úplne čerstvá káva príliš dobrá nie je a po upražení by malo nasledovať tzv. vydýchanie. Počas neho bude z kávy odchádzať nahromadený oxid uhličitý. Jeho dĺžka pritom závisí od celého radu vecí, pričom najdôležitejším faktorom je intenzita praženia. Zatiaľ čo tmavá káva sa vydýcha rýchlejšie, svetlo pražené zrná môžu vyžadovať niekoľkonásobne viac času. Pokiaľ by sme sa mali baviť o konkrétnych číslach, tak väčšina odborníkov odporúča piť tmavo pražené kávy najskôr druhý až tretí deň po upražení. Svetlé kávy však môžu bežne vyžadovať medzi 10 až 12 dňami. A rozhodne platí, že oddýchnutá káva je oveľa lepšia ako čerstvá, preto sa s ochutnaním odporúčame neponáhľať. Nezabúdajte však na to, že aby ste si ju dokázali vychutnať čo najdlhšie, je dôležité správne skladovanie kávy.
%s ...
%s
%image %title %code %s
%s